Projekty ťažby a spracovania uránu sú príčinou vážnych environmentálnych problémov vo viacerých krajinách sveta. Najmä v menej rozvinutých krajinách s nízkou reguláciou zahraničných investorov problémy pretrvávajú.
Dokonca aj World Nuclear Association (WNA), záujmové združenie reprezentujúce jadrový priemysel, pripúšťa, že v niektorých krajinách, ktoré sú významnými producentami uránu, neexistuje legislatíva stanovujúca dostatočné zdravotné, environmentálne a bezpečnostné štandardy. WNA pripravila Etickú chartu, v ktorej predkladá svojim členom pravidlá pre riadenie uránových projektov.
Dodržovanie pravidiel charty je však dobrovoľné, ich porušenie neznamená pre ťažobnú firmu žiadnu sankciu. Ani bezpečnostné zásady Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu zhrnuté v dokumente Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z ťažby a spracovania rúd nie sú pre prevádzkovateľov baní záväzné.
Veľkým problémom pôsobenia uránového priemyslu v krajinách tretieho sveta je ich nízka transparentnosť. Miestni novinári prakticky nemôžu informovať o ich aktivitách. Podľa organizácie IPAO, ktorá organizuje v Senegale vzdelávacie semináre pre afrických žurnalistov, je možné získať v týchto prípadoch pravdivé informácie len vytrvalou investigatívnou prácou.
Ousseini Issa, redaktor časopisu Republican z Nigeru, je presvedčený, že len vďaka práci miestnych médií sa podarilo zmeniť kontrakty medzi vládou Nigeru a francúzskou spoločnosťou Areva. „Vďaka nášmu úsiliu vzrástla cena, ktorú Areva Nigeru platí z 38 na 61 eur za kilogram uránu," hovorí Issa. Verí, že nárast ceny povedie k zvýšeniu príjmov regiónov, v ktorých sa urán ťaží.
IPAO má v Afrike zdokumentovaných množstvo prípadov poškodenia zdravia obyvateľov či kontaminácie vodných zdrojov v dôsledku ťažby uránu. V ich svetle pôsobí deklarované polepšenie priemyslu (napríklad Extractive Industries Transparency Initiative predstavená v roku 2001 Tonym Blairom) ako nepodarený vtip.
.